21. august 1968 bol prelomovým dátumom v histórii Československa a pre jeho nechcených účastníkov aj dňom, ktorý sa zažíva raz za život. Takáto udalosť nemohla nechať chladnými zástupy amatérskych aj profesionálnych fotografov, ktorí sa chopili príležitosti a nedovolili dejinám prejsť okolo nich bez povšimnutia. Všetci pri tom prejavili veľkú mieru osobnej statočnosti a mnohí z nich o svoje negatívy veľmi rýchlo prišli – a niekedy aj s celým fotoaparátom. Napriek tomu sa však zachovalo množstvo záberov z pohnutého augustového dňa. Vzhľadom k dobe však v drvivej väčšine ide o klasické čiernobiele zábery, snímané na kinofilm. V Prešove sa však v predvečer okrúhleho výročia udalosti nečakane objavili dokonca farebné diapozitívy. Ich autor mal nielen na svoju dobu špičkovú fotografickú techniku, ale aj talent, cit pre dokument a v neposlednom rade aj odvahu.
„Je to na tú dobu kvalita, ktorá až zaráža“, hovorí Prešovčan František Oľha, ktorý diapozitívy objavil a dodáva: „človeku, ktorý naviac spoznáva prešovské reálie, naskakuje husia koža. V ten deň a na tom mieste sa aj strieľalo. Invázne vojská prichádzali do Prešova hlavne smerom z východu od Vranova nad Topľou. Na Levočskej ulici, ktorou sa chceli ďalej rozvinúť v smere na Poprad a Košice, im zahradil cestu pri Dome kultúry dav Prešovčanov s československou zástavou na čele. Jeden z tankov spustil výstražnú paľbu z guľometu ponad hlavy zhromaždených ľudí. Splašený strelec pritom pravdepodobne náhodou zasiahol aj vlastné cisternové vozidlo. Cisterna začala horieť, posádka z nej však našťastie stihla vyskočiť. Tank potom začal horiace vozidlo tlačiť smerom k davu a takto si vynucoval priechodnosť cesty.“
Pre Františka Oľhu je dodnes záhadou, ako sa fotografovi podarilo snímky vyvolať. „Ak by fotil na čiernobiely film a ak bol šikovný, mohol fotky aj film vyvolať potajomky, v čiernej komore. Diapozitívy sa však takto ľahko vyvolať nedali. Ešte v 80-tych rokoch boli len dve zberné miesta v celom Československu.“
A poslať niečo takéto na zberné miesto, to ako keby ste si rovno poslali žiadosť o výsluch na ŠtB.
Dohromady deväť záberov má zaujímavú históriu. V novembri 1989, počas nežnej revolúcie, ich doniesol do redakcie študentských novín Prešovská zmena neznámy pán so slovami – „vy už budete vedieť, čo s nimi máte robiť.“ Bohužiaľ, trochu sa mýlil. November 89 ako udalosť podobného rangu, bol samozrejme zahľadený do vlastného významu a August 68 bol len jednou z tém, ktoré sa vtedy vo veľkom otvárali a prehodnocovali. Naviac, vznikol problém s prenosom dát a Prešovská zmena boli iba čiernobiele noviny, čím by sa hlavný efekt výnimočnosti týchto záberov úplne vytratil. “ Ak do takýchto novín potrebovali ilustračný záber z augusta 1968, bolo pre nich stokrát ľahšie naskenovať čiernobielu fotku ako pracne riešiť farebné diapozitívy“, dodáva F. Oľha.
Diapozitívy tak skončili v archíve Prešovskej zmeny, odkiaľ sa po jej zrušení dostali prostredníctvom novinárov do Prešovských novín, ktoré v tom čase vlastnil mladý začínajúci podnikateľ František Oľha. „Keď sme Prešovské noviny, neskôr Korzár, odpredali terajšiemu majiteľovi, presťahoval som archív do svojej novej grafickej firmy a neskôr do tlačiarne. Pretože nedávno uplynula archivačná doba a ja som potreboval uvoľniť nejaké priestory, rozhodol som sa archív zlikvidovať. Niečo mi však nedalo, aby som si aspoň nahrubo neprešiel jednotlivé šanóny. Vtedy som znovu objavil tieto diapozitívy.“ Treba dodať, že našťastie – a práve včas.
František Oľha plánuje fotografie ukázať všetkým Prešovčanom vo veľkom formáte na verejnej výstave pred kostolom Sv. Mikuláša v Prešove, práve v deň 50. výročia ich vzniku. Zároveň prostredníctvom sociálnych sietí hľadá Prešovčanov, ktorí sa na týchto záberoch nachádzajú, aby dopovedali ich históriu. Z rovnakých dôvodov pátra aj po samotnom fotografovi, ktorému chce naviac odovzdať honorár a priznať autorský kredit. V tomto smere je však skeptický: „Ak si dobre pamätám, čo mi rozprávali chlapci z Prešovskej zmeny, už počas novembra 1989 to bol starší pán“.
