Korčuľovanie v Prešove má dlhú tradíciu. Prvá zmienka je z roku 1872, kedy vznikol Prešovský korčuliarsky spolok. Prvým predsedom bol Aladár Báno. Sami si z vlastných prostriedkov vybudovali klzisko s reliéfom na budove / sgrafito na dnešnej Hotelovej škole/.

V rokoch 1941-50 robili exhibičné vystúpenia a usporiadali Majstrovstvá Československa. Neskôr boli korčuliari registrovaní v spolku Sokol a v roku 1955 dali do prevádzky otvorený zimný štadión s umelou ľadovou plochou, ktorý bol tretí na Slovensku.

Toto obdobie si už pamätajú súčasníci.  V roku 1957 pod vedením trénera z Bratislavy menom Barta, získala na Majstrovstvách Slovenska športová dvojica Kochmová-Olejár bronzovú medailu.

V tomto období existuje krasokorčuliarsky „krúžok“ pod vedením sestier Kužmových, Kochmových a ďalších funkcionárov, ktorí pokračovali v tradícii tohto športu v Prešove.

Za zmienku stojí aj skutočnosť, že tento oddiel dlhé roky trénoval len na prírodnom ľade. Postavením nového zimného štadióna s umelou ľadovou plochou začína v tomto meste nové obdobie krasokorčuľovania v Prešove.  Po otvorení nového štadióna na jeseň v roku 1967, starý definitívne prestal fungovať.

A tu začína naša 50-ročná história. 23.12.1967 bol založený krasokorčuliarsky oddiel. S tým sú spojené osoby ako Socha, Varga, Dzedzina a Sabol. Predsedom oddielu sa stáva Juraj Socha, ktorý pomocou členov výboru organizuje nábor detí.

Názov oddielu sa menil . Z TJ Štadión Prešov, cez  TJ OÚNZ Prešov, TJ Štadión Prešov, TJ Štadión – Kraso Prešov až po súčasný názov klubu Krasokorčuliarsky klub – Kraso Prešov si svojou prácou vybojoval uznávané postavenie v rámci Slovenska. Jeho dlhoročnou predsedkyňou je H. Zamborská.

Na začiatku sme upriamili pozornosť na deti od 4 do 12 rokov. Starších sme postupne vyradili a zamerali sme sa iba na tých najmladších. Prvé kroky po lesklej ľadovej ploche veru nie sú ľahké, ale starší krasokorčuliari už dokážu stvárať rôzne divy.

Pomocnú ruku prešovským cvičiteľom Františkovi Kahanovi, Marte Schutzovej, Helene Savkove-Zamborskej, sestrám Kužmovým , sestrám Agate Kochmovej a Ľudmile Kochmovej-Komárovej  podal košický tréner Imrich Töczik. Na tréningy dochádzal pravidelne z neďalekých Košíc. Prvé výsledky tvrdej práce sa ukázali už o rok.

Ako prví z oddielu – Beáta Poláková, Lýdia Mandulová, Vojtech Mánik – zúčastnili sa na krajskom prebore v Košiciach. Mánik získal hneď bronzovú medailu.

Našu TJ Štadión Prešov poverili usporiadať v januári 1970 Majstrovstvá ČSSR v krasokorčuľovaní a tancoch na ľade. Prebiehali pred preplneným hľadiskom novej haly, žilo ním celé mesto  a úspech tejto akcie prevýšil všetky očakávania. Zišla sa tu celá špička. Len nám bolo ľúto, že pre chorobu sa vtedy nezúčastnil Ondrej Nepela. Sedelo sa aj na schodoch. Takto plnú halu sme odvtedy nevideli. Ako organizátori sme sa úlohy zhostili veľmi dobre a roky nás nikto nemohol predstihnúť. Po tejto príťažlivej akcii stúpol záujem o náš krásny šport v meste.

Príchod Márie Petríkovej z Trnavy,  trénerky II. triedy, zaznamenal kvalitatívny rast úrovne krasokorčuľovania v Prešove. Počas trojročného pôsobenia sa naši pretekári začínajú presadzovať na Veľkých cenách i majstrovských súťažiach.

Prvý úspech zaznamenáva Alena Kamenská, Jana Schutzová, Anna Potočňáková a Marián Čontofalský. Dostávajú sa do povedomia v rámci SSR aj ČSSR.  Aj ďalšie výsledky dokazujú, že práca s pretekármi je systematická a spolupráca tréneriek Petríkovej, Savkovej a Kochmovej Ľ. primáša svoje ovocie.

Oddiel začína organizovať  krasokorčuliarske preteky pod názvom Cena Slovenskej republiky rád. Na 1. ročníku  prvenstvá si odniesli domáci pretekári Jana Schutzová a Marián Čontofalský. Do povedomia sa tlačia nové mená ako Iveta Štofanová, Emília Amrichová, Miroslav Čech, Adriana Džupková, Marián Girášek a Dagmar Velebírová.

V roku 1973 sa o rast pretekárov starajú tréneri – Helena Zamborská,  a Frantiešek Čech.

V roku 1974 začína sa úspešné obdobie, trénersky post posilňuje Hanka Tocziková z Košíc  Začínajú sa presadzovať dievčatá – Iveta Fialková , Oľga Wittnerová. Ako prvá v našom oddiele získava I. výkonnostnú triedu Jana Schutzová.

Vznikom Tréningového strediska mládeže v Košiciach v roku 1976 sa zlepšujú podmienky na prípravu aj Prešovčanom.  Dievčatá splnili podmienky TSM a tým aj mali možnosť častejšie trénovať. Pribudli nové mená Július Kozma, Mária Maťašová, Ingrid Wittnerová, Zita Kreheľová.  Po Kamenskej a Schutzovej máme ďalších medailistov  – Iveta Fialková, Iveta Štofanová a Miroslav Čech. Omladzujeme družstvo ďalšími pretekármi – Ingrid Hejmejová, Daniela Majerová, Marek Halčák, ktorí dosahujú dobré výsledky  v rámci celej republiky.

V roku 1985 vzniká školské  športové stredisko v krasokorčuľovaní, ktoré výrazne pomohlo materiálne a finančne pri výchove nových pretekárov. Pribudla pravidelná príprava v telocvični, regenerácia v školskom bazéne a baletná príprava.

Do povedomia Prešovčanov vstupujú noví pretekári – Dušan Michalčík, Ivana Kučová, Miroslava Matisková, Peter Číž, Mária Čížová, Natália Belušáková, Linda Zamborská, Monika Tomečková. O rast týchto pretekárov sa starajú tri trénerky – Helena Zamborská, Ingrid Dzurjová a Jana Smetanková. Postupne si budujú opäť veľmi dobrú pozíciu v rámci Slovenska. Na trénersku stoličku sa vracajú bývalé pretekárky – Alena Kamenská a Mária Maťašová.

Po revolúcii začínajú chýbať korunky, a my hľadáme formu existencie. Preto 18. novembra 1991 sme sa zaregistrovali ako samostatný právny subjekt a odvtedy pracujeme ako občianskej združenie na podporu detí a mládeže v športovaní. Aktivizujú sa rodičia, hľadajú sponzorov, aby v zložitých podmienkach pomohli deťom na ceste za úspechmi.

Postupne začíname aj zbierať úrodu po toľkých  ťažkých rokoch. Na stupienky sa prebojujú Peter Číž a Natália Belušáková. Peter Číž sa stáva posledným federálnym majstrom  ČSFR v žiakoch. Po ňom prichádza sestre Mária, ktorá ako prvá z dievčat v Prešove zvládla dvojitého Axla a ten jej pomohol aj k medaile z M-SR. Peter Číž nám robí radosť niekoľko rokov, keď sa vypracoval na juniorského reprezentanta. Šíril dobré meno Prešovu nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. A nakoniec skončil ako tretí senior na M-SR v roku 2000. Na sklonku svojej kariéry ovládal všetky trojité skoky okrem Axla.

V roku 2000 nastupuje nová generácia detí. Úspechy žne Eva Pállová, ktorá ako 8-ročná zvládla všetky dvojité skoky a reprezentovala klub aj na Európskom kritériu, kde stála na najvyššom stupienku. V jedenástich rokoch zvládla dvojitého Axla .V jej šľapajach nastupuje Alica Rothová. Do trénerskej práce sa zapája odchovankyňa Linda Zamborská.

Po roku 2006 a výrazne menia  tréningové podmienky a náš klub po 40 rokoch začína trénovať v popoludňajších hodinách. Tým narastá aj členská základňa. Vyrastajú nová generácia talentovaných krasokorčuliarov Patrícia Miščíková.  Nina Oľhová, Eva Ester Ferjová, Mária  Sofia Pucherová. O ich rast sa starajú trénerky Helena Zamborská, Jana Potočková a Linda Zamborská. Po nich prichádzajú do klubu  Frantiček Kurimský, Terézia Kurimská , Marína Pstieriková, Christiana  Homzová, Kristián Kozma , Dorota Kronová  a postupne aj  súčasní pretekári Alžbeta Kurimská, Laura Kozmová, Dominika Ferencová, Katarína Ferencová, Zuzana Oravcová. Začíname si organizovať klubové sústredenie už mimo Prešova. Spojenie príjemného z užitočným (tvrdá práca ale aj prázdniny mimo domova spojené s trojfázovým trénovaním na ľade) prináša svoje ovocie.

V posledných rokoch nám mesto prispieva finančnou čiastkou na ľad, za čo im patrí poďakovanie. I keď je toho čoraz menej, aspoň trochu to odbremení rodinný rozpočet.

Stretnutia  k 50. výročiu klubu sa zúčastnili bývalí pretekári, predsedovia, tréneri a súčasní rodičia s pretekármi. Po krátkom programe na ľade, sa všetci presunuli do tepla. V príjemnom prostredí spestrené výzdobou z histórie oblečenia a kronikami za celé to obdobie, sme sa v spomienkach a sprievodnom slove Lindy Zamborskej presúvali časom celých 50 rokov.      Poctila nás svojou prítomnosťou aj pani primátorka Ing. Andrea Turčanová, ktorá odovzdala klubu  Ďakovný list  za dlhoročný rozvoj a neustálu propagáciu krasokorčuliarskeho športu, za precíznu prácu so športovými talentami ako aj za úspešnú dôstojnú reprezentáciu mesta na národnej i medzinárodnej úrovni a za šírenie dobrého mena mesta Prešov. Nezabudli sme ani na pretekárky , ktoré ukončili aktívnu činnosť, a začínajú pracovať na poste tréneriek.

Trénersky tandem Helena a Linda Zamborské dosahujú pekné výsledky a po dobrej práci tréneriek v prípravke – Ľudmila Komárová, Mária Lukáčová, Slavomíra Skočejová, Ľubomíra Buchalová, Svetlana Bálintová, Iveta Kočišková  – nám prichádzajú do klubu noví budúci krasokorčuliari ako Eliška Frýdlová, Tatiana Chovančáková, Veronika Kurimská.  Za nimi sa ťahajú nové nádeje Soňa Morochovičová, Karolína Onofrejová a Simona Zeleňáková,  o ktorých budeme určite ešte veľa počuť. I keď v súčasnosti máme ťažké podmienky na prípravu (zatvorený zimný štadión pre rekonštrukciu), nevzdávame sa.  Cestovanie za ľadom desiatky kilometrov mimo Prešova  náš kolektív sceľuje.

Helena Zamborská