Poznáte to, idete vyniesť váš odpad a tam smutný obraz neporiadku. Vedľa kontajnera stojí neprispôsobivý občan, ktorý s drevenou paličkou „diriguje“ smeti a rozhadzuje ich po okolí. Prípadne mu z kontajnera trčia iba nohy… Tento žalostný obraz rozhorčuje Prešovčanov celé desaťročia. Vráťme sa však nohami na zem. Komplexné riešenie v ktorom by sme vedeli reálne prepojiť a zladiť všetky aspekty problému, doteraz nebolo možné.
A vlastne ani nutné. Aktuálny poplatok za odpad na úrovni cca 20 eur ročne nás netlačil venovať sa tomuto problému, a na neporiadok okolo košov sme si ako-tak zvykli. Ak však Prešov nezmení svoje neekologické správanie, cena za odpadky pre firmy aj domácnosti už onedlho závratne stúpne.
17. októbra 2018 parlament schválil novelu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov. Pri menej ako desaťpercentnej úrovni vytriedenia odpadov bude v roku 2019 poplatok 17 eur za tonu, o rok neskôr 26 eur a v roku 2021 až 33 eur. Pre porovnanie, v súčasnosti je poplatok priemerne 6 eur za tonu.
Mestá separujúce odpad aspoň na 60 %, sa tomuto neblahému scenáru vyhnú. Aj tie síce čaká rast cien, ale podstatne nižší – 7 eur za tonu v roku 2019, 8 eur o rok neskôr a 11 eur v roku 2021. „Účelom zvýšenia poplatkov nie je vyberať od občanov viac peňazí, ale finančne znevýhodniť skládkovanie, ktoré je posledné v hierarchii odpadového hospodárstva,“ zdôraznil minister životného prostredia László Sólymos.
Žiaľ, pri vysokom percente nevytriedeného a skládkovaného odpadu v Prešove to pre nás už čoskoro bude znamenať značný nárast poplatkov. Naviac, neporiadok a vyberači kontajnerov tu napriek „luxusným“ cenám ostanú naďalej. Preto by sme sa mali zaoberať riešeniami skôr, ako k tejto situácii dôjde.
Zoznámte sa s projektom S.E.B.E., ktorý prináša riešenie pre Prešov.
S ako Sociálne
Prvým a kľúčovým krokom projektu S.E.B.E. je vytvorenie firmy na triedenie a spracovanie komunálneho odpadu vo forme sociálneho podniku. Nový zákon 112/2018 umožňuje obciam aj mestám vytvárať za účelom komunitného prospechu integračné podniky.
Sociálny podnik je ekonomická spoločnosť s výrazne sociálnymi cieľmi. V našom prípade by išlo o podnik pracovnej integrácie. Je to druh sociálneho podniku, ktorý je založený s cieľom zamestnať znevýhodnených uchádzačov, ktorí sú vystavení riziku vylúčenia z trhu práce.
V sociálnom podniku však bude potrebné obsadiť miesta administratívnych či vedúcich pracovníkov. V takto vytvorenej firme si preto dokážu nájsť nielen ohrozené skupiny, ale pomôže to širokému spektru záujemcov o zamestnanie v Prešove a okolí.
Výhodou sociálneho podniku sú dotované pracovné miesta hradené štátom, pri splnení všetkých náležitostí až do výšky 100 %. V praxi teda mesto Prešov získa komunálnu firmu na prospech občanov, na mzdy prispeje štát a mesto to nezaťaží ekonomicky.
E ako Efektívne
Samozrejme, kľúčovým problémom spomínaného modelu je neochota dlhodobo nezamestnaných začleniť sa do trhu práce. Verím však, že tento postoj sa dá zmeniť, ak ich odstrihneme od doterajšieho spôsobu obživy, či skôr prežívania, ktorým sú pre nich kontajnery. Preto je v prípade nášho projektu dôležitý druhý krok – modernizácia kontajnerov, aby do nich stratili prístup vyberači. Riešením sú uzamykateľné kontajnerové stojiská, alebo polopodzemné kontajnery.
Súbežnou realizáciou prvého a druhého bodu projektu dosiahneme riešenie sociálnej roviny problému, ktorý so sebou prináša modernizácia kontajnerov. Mnohí z nás, ktorí majú rozvinuté sociálne cítenie, totiž namietajú, že zamykaním košov zabránime tomu, aby si niekto iný vzal, čo my už nechceme. A teda že v mene poriadku okolo kontajnera vezmeme niekomu to jediné, čo mu vieme dať. Ak sa však spolu s novými kontajnermi vybuduje aj spomínaný sociálny podnik, iba sa zmení miesto, na ktorom budú môcť vyberači triediť a vyberať svoj odpad. A pokiaľ ich činnosť bude vykazovať známky súvislej práce, vieme im za to aj niečo zaplatiť.
B ako Bezobalovo
Podľa zobrazenej pyramídy nakladania s odpadmi na najvyššom poschodí pyramídy stojí snaha minimalizovať tvorbu odpadov. Ďalší krok, ktorý je preto potrebné urobiť, je zvýšiť ekologické správanie občanov.
Pri činnosti v Národnom podnikateľskom centre som spoznal ambicióznu a ekologicky konajúcu Lauru Martinkovú, majiteľku bezobalového obchodu v Prešove pod názvom OdvážEne. Laura, ktorá podniká v duchu filozofie ZERO WASTE (nulový odpad), učí ekologickému mysleniu deti, mládež, dospelých aj seniorov a pomáha firmám nastavovať zmeny vo fungovaní smerom k nulovému odpadu. Tak ako to vidíme vo vyspelých severských štátoch ako sú Dánsko či Švédsko.
Tento nápad sa jej zapáčil a ponúkla svoje skúsenosti na prospech projektu, aby nám Prešovčanom pomohla znížiť objem odpadov, ktoré produkujeme. Osveta v tejto oblasti musí byť nielen podporovaná mestom ale aj cielene koordinovaná. Jednotlivec, hoci uvedomelý, v tomto potrebuje pomoc od samosprávy.
E ako Ekonomicky
V Prešove je už teraz drahé nielen nakladanie s odpadmi, ale aj ich zvoz, ktorý zabezpečujú Technické služby. Hlavným problémom je, že zvoz sa deje podľa presného harmonogramu bez ohľadu na to, či je kontajner poloprázdny, alebo taký preplnený, že sa už smeti váľajú po okolí. Dnešné moderné technológie nám umožňujú prekonať aj tento problém. Na západe aj severe Európy sa už dávno montujú inteligentné kontajnery, ktoré elektronicky kontrolujú stav svojho naplnenia a v pravý okamih nahlásia odvoz pre zberné vozidlo.
Riešením pre rodinné domy je plombovanie smetných košov. V okamihu, ako je kôš plný, majiteľ domu ho zaplombuje, čím označí kôš ako pripravený na zvoz odpadu. Smetiarske vozidlo vyberá len zaplombované koše, pričom pracovník TS si ponecháva odstrihnutú plombu a pomáha tak viesť presnú evidenciu.
Poďme späť na zem. Čo by sme chceli od mesta, ktorému nevadí, že jeho mestský podnik zváža smeti drahšie, ako to ponúkala robiť súkromná firma?
Ak však priložíme v sobotu 10. novembra ruku k dielu, dokážeme tieto štruktúry poslať kam patria – na smetisko dejín, kde sa môžu skládkovať, koľko chcú.
Radovan Mamrilla
kandidát do MsZ Prešov Sekčov obvod č.6
