Mesto Prešov súrne potrebuje vybudovanie oddychového centra, akéhosi outdoorového rekreačného parku. A prečo nevyužiť Delňu, ktorá na tento účel slúžila v pomaly už dávnej minulosti? Je nutné okamžite doriešiť kto a ako bude revitalizovať tento areál.
Poďme sa na začiatok trochu pobaviť a prečítajme si, ako popisuje našu Delňu internetový portál športoviská.sk:
Prírodná vodná nádrž Delňa na území mesta sa nachádza približne 5 kilometrov od centra Prešova za sídliskom Šváby. K dispozícii je tu niekoľko bufetov, tobogan, skokanský mostík, trávnaté plochy na loptové hry, preliezky, šmýkačky, malé kolotoče a iné atrakcie pre deti. Sociálne zariadenia a sprchy sú na okraji areálu. Okrem kúpania v nádrži, ktorá má bezbariérový vstup, sa môžete schovať pred slnkom aj pod stromami. Sú tu dve športové ihriská na nohejbal a volejbal a takisto stôl na pingpong.
A aká je realita? Tá je podstatne odlišná od vykresleného obrazu. Každého ihneď zarazí zmienka o tobogane. Veď ten už asi 20 rokov neslúži svojmu účelu. Jeho torzo sa počas sezóny stáva útočiskom neprispôsobivých občanov, ktorí si tam robia pikniky bez dodržiavania elementárnych hygienických pravidiel. Chabé oplotenie by vedelo rozprávať, koľko návštevníkov si ho poplietlo s WC. A publikovať stolný tenis medzi aktivitami, ktoré sa na Delni dajú vykonávať, pokladám za poriadnu fantazmagóriu. Vodné bicykle a člnky? To je tiež iba nostalgická spomienka.
Prírodné kúpalisko zažilo reštart po 12 rokoch, v roku 2014. Vtedy Mestské zastupiteľstvo schválilo 300-tisíc eur na revitalizáciu areálu. Za zmienku stoji workoutové ihrisko, preliezky, šmýkačky, malé kolotoče a iné atrakcie pre deti. Športové ihriska však postupne upadajú, starostlivosť o ne je minimálna. Tento rok sa investuje do nových rozvodov vody a energií. Vybudovali sa nové WC… v počte jeden kus. Druhé sa nachádza v kamennej budove. A jeho úroveň? Odporúčam nechodiť.
Pohľad na väčšinu areálu je smutný. Obľubený bufet Rusalka s nádržou s kaprami, ktoré boli atrakciou pre deťúrence, je dnes iba vyššou mocou držiace zoskupenie z dosák. Z ľavej strany je vyhĺbenina zarastajúca burinou. Kto si myslel, že to pripomína nejaký bazén, má dobrý odhad. Niekedy to bol detský bazén. Okolie týchto spomienok na lepšie časy dnes vyzerá ako miniprales. Ešte raz sa vrátim k toboganu, ktorý je obrazom neschopnosti mestskej firmy Prešov Real, ktorá je správcom areálu. Sú tu iba 2 možnosti, opraviť, alebo zbúrať. Táto dilema už asi 20 rokov netrápi zrejme nikoho kompetentného…len čoraz viac rednúce skupinky skalných návštevníkov.
„Delňa je pre mňa výzvou,“ uviedol pán Maršálek, ktorý sa venuje technológiám čistenia vôd od baktérií, rias a siníc. S prešovskou radnicou spolupracuje na skvalitnení vody v tejto, v kedysi veľmi obľúbenej prešovskej vodnej nádrži. Na dosiahnutie čistej vody navrhol zaujímavé riešenie, ktoré používajú aj námorné lode. Lenže aj tu zlyhalo mesto a jeho firma. A tak z príčin, ktoré by mohol niekto obyvateľom mesta vysvetliť, bola táto technológia viac nevyužívaná ako využívaná. Posledné roky boli stále pochybnosti okolo rozborov vody. Dosť veľa ľudí malo po návšteve prírodného kúpaliska rôzne vyrážky.
Nedá mi neodcitovať z Korzára (17. 7. 2018) „…Delňa má vodu v poriadku. Vstup je zatiaľ zdarma. Kúpanie na vlastnú zodpovednosť. Vodná nádrž ešte nie je napustená v plnom stave.“ Veľmi zle sa to číta, ak je dátum 17. júla!
Po sezóne má vraj mesto pokračovať v ďalšom koncepčnom rozvoji areálu. To znamená kedykoľvek len nie teraz… Ešte v roku 2015 som napísal tri emaily páni primátorke. Ihneď v prvom som popísal deň zdeseného návštevníka kúpaliska. Moje snaženie ostalo bez odozvy. Neberiem to však osobne, keďže viem, že podobne pochodili aj iné autority. Pamätné sú najmä tlačovky Mira Táslera a Richarda Hympána kvôli prístupu mesta k Dobrému festivalu. Výsledok? Dobrý festival si kvôli neochote mesta tento rok musel dať prestávku.
Na stretnutiach organizátorov a zástupcov mesta Prešov bola mestu vytknutá najmä nekoncepčnosť investícií. Ide hlavne o to, že mesto vždy len opravuje a utráca množstvo peňazí, ktoré nič neriešia. Napríklad veľa peňazí išlo na opravu výpustu, kde hrozili vážne problémy, ale nikto nemá strategický plán čo s Delňou. Odpoveď mesta bola, že nevedia a nechcú vypracovať dlhodobú víziu rozvoja Delne, lebo by museli na túto štúdiu dlhodobej udržateľnosti a rozvoja urobiť verejné obstrávanie. Asi by im to pridalo prácu navyše. Takže každá investícia do Delne bez dlhodobej koncepcie a strategického zámeru je vlastne iba predĺžovaním agónie a neprináša nič pozitívne.
Naše manželky chodili pred dvadsiatimi rokmi s deťmi na Delňu a tá celkom dobre fungovala. Bohužiaľ za posledných 12 rokov, hlavne za prvých osem rokov „vlády“ Pavla Hagyarho, začala upadať a súčasné vedenie, tak ako aj v mnohých ďalších prípadoch, iba pokračuje v diele skazy. Ani 150 strán dokumentu PRM (Program rozvoja mesta) Prešov na roky 2015-2020 nenašlo odpoveď na otázku ako ďalej Delňa? Mesto Prešov súrne potrebuje vybudovanie oddychového centra, akéhosi outdoorového rekreačného parku. A prečo nevyužiť Delňu? Je nutné okamžite doriešiť kto a ako bude revitalizovať areál. Mesto Prešov je ťažkopádne, a bez zdrojov z eurofondov alebo rôznych grantov to finančne neutiahne. Ako ďalšia možnosť sa javí dlhodobý prenájom, podobne ako funguje kúpalisko na Sídlisku III. Možnosťou je aj PPP projekt, ktorý by umožnil mestu plniť si svoje strategické plány prostredníctvom súkromných investicií.
Keď sa pozerám na programy kandidátov k dnešnému dňu (19. októbru 2018), nikto z nich si nezvolil Delňu ako svoju programovú tému. To neveští nič dobrého, pretože to môže znamenať, že sa chcú vyhnúť sľubom, ktoré nedokážu splniť. Ja som sa však rozhodol zaradiť revitalizáciu Delne za jednu zo svojich priorít.
Peter Križ
kandidát na poslanca MsZ Prešov za obvod č. 5
